Pilotom lietadla na skúšku

Skvelý zážitok pod vedením skúseného pilota.

Ochota, mile jednanie, pekne letisko v Dubovej. Sme velmi spokojni.

Tak po cca simulatorovych cca 1500 hodinach za baranmi pychy British Airways (ano, predpokladate spravne, Concorde), dalsich cca 500 hodin v NGXu a pridavku 1000 hodin v A320 som konecne realne letel a co je este lepsie - aj realne pilotoval ! K svojej 50tke som dostal darcek - poukaz na 2 hodinovy let v Eurofoxe 3K. Bral som prvy ranny termin, na letisku som bol spolu s nelietajucim personalom uz o cca 6:30. Vietor sa mi dost silne nepozdaval, v narazoch dokonca dokazal rozkyvat moje auto o hmotnosti cez 1.6 tony. Rychla kontrola METARu ukazala hrozivu realitu - vietor o sile 15 uzlov, co sa mi na maleho Eurofoxa zdalo akosi privela. Chvilu po nas prislo auto s mojim sefpilotom, ten ma s usmevom uistil, ze je vsetko OK. Zmizol v hangari urobit predletovu pripravu. O cca 7:15 som uz sadal do kokpitu lietadla, vyzeral sice stiesnene, ale po bezva instruktazi sa mojich takmer 100 kilo tam dostalo na prvu supu a bez toho, aby moja hlava mala niekde odtlacok profilu kridla. Pilot nahodil motor, zaroloval na holding point, kde sme chvilku pockali na zahriatie motora a oleja. Ked boli oba budiky v zelenom, narolovali sme na runway 31 letiska LZDV (Dubova) a po standardnych radioformalitach sme odstartovali do modrej oblohy. Start z 31 vyzera ako start z ikonickeho Sint Maarten - pekne priamo proti kopcom, v pripade Dubovej - proti Karpatom. Na moje pocudovanie lietadlo s pocasim nemalo ziadny problem. Zo simulatorov som zvyknuty na ine rychlosti, tu podo mnou ubiehala znepokojujuco pomaly, v Buse ci NGXu by uz Betty kricala STALL STALL STALL, nas eurofoxik ale spolahlivo letel, stupal a aj zatacal. Po par minutach bol uz 1500 stop (450 metrov) vysoko. Z bratislavskeho letiska startovalo nejake linkove lietadlo, z tej dialky som ho nedokazal odentifikovat, dispecer nam dal pokyn priblizit sa trochu ku Karpatom. Tam sa ukazalo, co vedia robit stupave a klesave vzdusne prudy a viry na zaveternej strane hor - turbulencie nas pekne ponatriasali. Bolo zaujimave sledovat, ako sa kridlo lietadla vlnilo. Pokracovali sme ku Kamziku, okolo neho vykruzili par koleciek, dalsi ciel bola Devinska kobyla s rozhladnou, potom Devin (a opat kolecka pre kamery). Pilot poziadal o Touch 'n Go na rwy 31, a odovzdal mi lietadlo. Prevzal som riadenie s naucenou frazou Moje lietadlo. A doslo prve prekvapenie - na PC simulatore nie je citit ziadnu spatnu vazbu - aerodynamicke odpory, ocakavl som, ze tu budu znacne, takze som sa do kniplu oprel viac, ako do joysticku Airbusu. Lietadlo zurivo zamavalo kridlami, instruktor ma naomenul ze nie su potrebne ziadne prudke pohyby.Stacilo mi par sekund, aby som si zvykol na reakcie. Spolu sme potom pokracovali k 31tke, kde som opat so slovami Tvoje lietadlo predal riadenie kapitanovi. Ten predviedol perfektne Touch, po kratkej akceleracii na vzletovu rychlost aj pekne predpisove Go. Tiahlym oblukom zatocil na Trnavu. Potom mi opat zveril riadenie. Zamieril som na Sered. Turbulencie pretrvavali, ale mimo Bratislavy nad poliami uz neoli take silne. Jasne sa ale dalo rozoznat, kedy bolo lietadlo na rozhrani lesov a poli, vzdy bud poskocilo hore, alebo dole. Opat som si uvedomil, ake sofistikovane musia byt letove pocitace Airbusu a jeho systemu Fly By Wire, vo vysledku pilot lietadlo neriadi, iba ho komanduje. Eurofox ma medzi kniplom a riadiacimi plochami iba lanka, ziadne posilovace, takze na kazdy riadiaci vstup reagoval uplne spontanne, len si na to bolo treba zvyknut. Preleteli sme okolo IDC Holdingu v Seredi, nad rybarskym rajom v Dolnej Strede, potom po zmene kurzu nasledovala Soporna, kde som nad svojim bydliskom vykruzil 2 kolecka. Dolu som si vsimol mavajucu postavu, kedze moj zrak po 30 rokoch cumenia do pocitacovych monitorov uz nie je stopercentny, osoba bola identifikovana chybne ako moj mladsi syn. Bola to ale manzelka. Kapitan prevzal riadenie, utiahol zakrutu aby kamera zabrala radost mojej polovicky, ze ma vidi ziveho a zdraveho. Po poslednom okruhu som sa opat chytil riadenia a zamieril nad Nebojsu - bydlisko mojich rodicov. Povinne kruzenie a mavanie kridlami sa zopakovalo, na dvore som tentokrat spravne identifikoval otca. Pre miernu casovu rezervu bol nas dalsi ciel majestatny hrad Cerveny Kamen na uboci Malych Karpat. Kusok od neho zacali lietadlom opat pohadzovat turblencie, riadenia sa opat chopil kapitan a okolo hradu vysekol 2 luxusn kolecka, akoby bolo bezvetrie. Cas sa na moj zial kratil, nasledovalo priblizenie k rwy 13 letiska Dubova, nizky prelet, potom otocka, priblizenie na final a opat luxusne pristatie. Z lietadla som vystupil smutny z toho, ze tie 2 hodiny uplynuli tak rychlo, no zaroven absolutne spokojny. Leteckezazitky, velka vdaka za tento let, bolo to neskutocne fantasticke, PC simulator moze byt akokolvek dokonaly, no ten pocit turbulencii na vlastnej kozi je jednoducho nesimulovatelny a nenahradi ho skratka nic, co moze ponuknut PC sim - ani vzlet z Londyna za tmy, nasledne let 18 km vysoko rychlostou 2300 km za hodinu s pozorovanim, ako COnorde predbieha tien na povrchu Maticke Zemi a pristatie pri zapade slnka na Kennedyho letisku v New Yorku. Takisto musim podakovat mojej polovicke, ktora to cele vymyslela a brachovi, ktory to zasa zafinancoval. Specialne podakovanie patri mojmu kapitanovi Norbertovi Chromekovi za doteraz asi najlepsi zazitok mojho zivota. Urcite si to niekedy pridem zopakovat. Moje hodnotenie zazitku - 10 hvezdiciek z 5 moznych :)

Tak toto sa naozaj oplatí zažiť!!!